« Späť

Môj Krakov? Bez registrácie

Môj Krakov? Bez registrácie

Do Krakova cestovali mladí z celého sveta. Niektorí Slováci prišli na vlastnú päsť - bez registrácie. Prinášame svedectvo jedného z nich - Dominika.

Keď sa vyhlásil Krakov, povedal som si fíha. No čo asi pôjdem. Nevedel som však, čo všetko sa ešte udeje. Písal sa rok  2016, mal som dievča a bol som šťastný. Boli sme desať mesiacov spolu, ale nevyšlo to.  Rozišli sme sa v zlom. Bolo to ťažké pre mňa aj pre rodinu. Mál som hlavu smútku, bol som ako pes, ktorý umiera. Trvalo to, kým som sa dal dokopy. Vtedy som vedel, že môj najlepší priateľ ide na SDM.  Nemal som ako zohnať peniaze. Rodičov som s tým otravovať nechcel. Našiel som si prácu. Dve brigády. Potom tretia. Prišiel júl, leto, užívanie, brigáda SDM. Ako tak plynul čas a v televízii som počul slovo SDM. Povedal som si škoda ,že nemôžem ísť.  Bolo 21 júla. Kamarát napísal na Facebook , že ide do Krakova. Uvažoval som či ísť. Na druhý deň som volal kamarátovi ideš na SDM on povedal asi áno. Dohodli sme na 26 júla utorok na stretnutí, povieme si informácie a tak ďalej. Rozprávali sme , že ako tam chceme íst. Nemáme registráciu. Povedali sme si, že budeme stanovať, ale nevedeli sme kde, ani ako. Nechali sme to na Boha. Ďalší deň sme sa vybrali štyria chalani s Krásna nad Kysucou. Veľmi som sa tešil, aj na kamarátov aj kamarátky čo tam boli. A to sme nevedeli čo nás tam čaká. Prišli sme do Skaviny. Rozložili sme stan blízko pódia pri chatkách. Stanovali sme, varili sme si. Bolo veľmi super. Tešili sme sa na pápeža. Nevedeli sme či a kde sa dostaneme.

Vo štvrtok sme sa dohodli, že pôjdeme električkou. Preplnene električky som ešte ani my nevideli ľudí z iných krajín. Brazílčania ako tancujú . Mal čo pozerať. Prvé stretnutie s pápežom, nevedeli sme kde sa dostaneme dostali sme sa do sektoru E tak aspoň na obrazovke sme videli. V sobotu niektorý putovali desať hodín. My sme sa o pol 5 poobede dostali za polhodiny autom na miesto Campus Misericordiae.

Veľmi sa mi páčilo ako sa ľudia zabávali, prežívali vieru s Bohom, stretnutie s pápežom. Emotívne, krásne zážitky. Plač, adorácia., objatia, krajiny. Mám zimomriavky. Boh konal nielen vo mne ale aj v ostatných ľuďoch. SDM my dalo veľa. Teraz viem , že nemám byť taký závislí vo vzťahu a chcem sa meniť aj keď vždy robíme chyby. Môžem povedať, vzťah ktorý som mal, ma posunul a teraz viem, že aj ona ráz bude mať úžasného človeka, chalana s ktorým bude mať rodinu. Boh ju ma rád, ja som jej odpustil. Ja tiež budem mať raz dievča, ktorú budem robiť šťastnou. A navzájom sa podporovať, modliť. Konečne doma sa mám super, vychádzame spolu. Na vysokej škole v Ružomberku som šťastný. Mám okolo seba ľudí ktorým sa môžem zdôveriť ale hlavne nášmu Ockovi.

Je super mať rodinu priateľov, keď si smutný sa z toho každý dostane. Aj ja som sa dostal zo vzťahu , ktorý bol  závislý a Boh urobil, to že nás  rozdelil od seba takto to  nemôže ďalej ísť. Volá ma k sebe viac a viac plniť veľké veci. Nemáme sedieť na gauči ale robiť ťažké veci. Každému odporúčam ísť na SDM snáď sa to ešte podarí. Je to úžasne byť s toľkými mladými ladmi z celého sveta, ale hlavne žiť vieru Boha, krásu a jeho prítomnosť , prítomnosť pápeža. Za všetko ďakujem nášmu Ockovi ktorý miluje odpúšťa a je skvelý.

Dominik 

Komentáre